Choď na obsah Choď na menu

Musíme uviesť veci na pravú mieru

4. 2. 2018

 

Ahojte, volám sa Martin Barczi a som jeden z tvorcov myšlienky založiť túto stránku. Spolu so mnou tu svoje názory a postoje prezentuje Tomáš Žigmund. V reakciách, ktoré sme dostali nám bolo vyčítané okrem iného, že sa skrývame a nie je jasné kto za touto iniciatívou stojí. Dúfam, že dostatočne vysvetlím aj ďalšie výčitky a zhodneme sa, že nám ide všetkým o to isté.

 

Ako to celé začalo?

 

Sám som zdravotne postihnutý a využívam osobnú asistenciu. Pochopiteľne mi vadí na osobnej asistencii niekoľko vecí. To však ešte nebola motivácia pustiť sa do niečoho takéhoto, tá prišla až minulý rok nepriamo od mojich kamarátov a známych. Vypočul som si niekoľko príbehov kedy sa moji kamaráti a známi pri stretnutiach sťažovali na to, že nechcú ísť pracovať aby im nebol krátený príspevok na osobnú asistenciu, no to nebolo jediné. Rovnako ako aj ja mali problém si zohnať osobného asistenta, či sami vraveli, že asistenti sú veľmi slabo platený pokiaľ sa bavíme o hodinovej mzde. Keď som ich tak počúval pochopil som, že sme na jednej lodi. Zhodou okolností všetci spomenuli  ako porovnanie český systém. To však neznamená, že ho chceli celý, aj tu len vyzdvihli, že tam môže asistent zarobiť aj 4 € na hodinu a nesleduje sa tam príjem užívateľa . Začal som sa o tom rozprávať aj s ďalšími ľuďmi a úplne ma dostalo keď mi jeden môj kamarát povedal, že bol na pohovore. Pohovor prebiehal dobre ale prišiel kameň úrazu a tým bol plat. Keď si spočítal, že by presiahol štvornásobok životného minima , tak sa chcel dohodnúť na znížení mzdy. Chcel by som vidieť výraz tej pani čo s ním robila pohovor, tá si musela myslieť, že sa jej to asi len sníva. Žiaľ, viem aj o prípadoch kedy si zdravotne postihnutý hľadajú takú prácu aby túto hranicu neprekročili. Dokonca čo je horšie sú aj prípady kedy iba časť mzdy ide na zmluvu a zostatok na ruku. Pýtam sa, je to normálne? Podľa mňa nie a mohol by som tu napísať ešte niekoľko príbehov, ktoré by ukázali na fakt, že sledovanie príjmu pri osobnej asistencii nie je dobré riešenie.

 

Keďže som s Tomášom vo veľmi častom kontakte začali sme sa baviť aj o osobnej asistencii a znovu som narazil na to čo pri všetkých, čiže mal rovnaké názory a oboch nás to štvalo čím ďalej tým viac. Vďaka Tomášovi som si uvedomil, že ľudia ako on to tu majú ešte ťažšie, pretože nie je pôvodom z Bratislavy a teda nemá tu rodinu. Pokiaľ potrebuje niečo vybaviť, urobiť musí sa spoliehať na svojich asistentov ale ani tí nemôžu vždy prísť vtedy kedy by to bolo potrebné aj keď sa snažia, no fakt je ten, že popri asistencii aj pracujú. Vďaka Tomášovi som sa dozvedel, že ak je v úzkych a naozaj súrne potrebuje niečo riešiť a už nemá koho požiadať o pomoc obracia sa na Agentúru osobnej asistencie. Veľa krát mu pomohli ale zhodli sme sa na fakte, že záujemcov je málo a pripisovali sme to aj tomu, že sú slabo motivovaný vykonávať osobnú asistenciu. Samozrejme sme si už vtedy uvedomovali, že to nie je jediný dôvod. Rovnaký problém ako Tomáš som mal aj ja a to už neraz. Súrne som potreboval niekde byť a môj asistent nemohol. Mám aspoň tú výhodu, že v Bratislave mám rodinu a ľudí, ktorí, ak sa dá ochotne pomôžu, ale tiež sa mi už stali situácie, kedy som musel stretnutie odložiť, pretože by som sa tam nemal ako dostať.

Ďalším z dôvodov, ktorý nás podnietil do niečoho sa pustiť bol aj fakt, že už s istým časovým odstupom počúvame, že sa chystajú nejaké zmeny, ale nikto poriadne nevie aké a v akom časovom horizonte by sa mali udiať, nehovoriac o tom, či sú to zmeny k lepšiemu alebo naopak.

Po jednej prebdenej noci kedy som rozmýšľal o osobnej asistencii mi došlo, že nemôžeme byť ticho a spoliehať sa na združenia, ktoré to za nás doriešia. Na druhý deň som o mojich myšlienkach povedal aj Tomášovi a vznikol nápad založiť stránku kde budeme môcť vyjadriť svoj názor nie len za seba ale aj za našich kamarátov, ktorí sa síce na tomto nápade aktívne nepodieľali, no ak by som nevedel aj o ich skúsenostiach, tak teraz by som tu nesedel a nepísal tento článok. Zhodli sme sa na tom, že zo strany štátu je to vydieranie, ak pre príjem môže zdravotne postihnutý prísť o časť príspevku, hoci jeho zdravotný stav sa nijako nezmenil a pomoc asistenta potrebuje v rovnakej miere ako aj predtým. Takto vznikol názov Nenecháme sa vydierať.

 

Čo sme od toho čakali?

 

Od samého začiatku nám bolo jasné, že jednoduché to nebude a určite sa zmena neudeje len preto lebo sme prišli my dvaja aj keď sme za sebou mohli cítiť podporu našich kamarátov, ktorí sú aj keď nepriamo ale zodpovedný za to, že sme do toho šli. Áno, nepopierame robíme to aj pre seba o tom sa ani baviť netreba. Naše očakávania neboli a ani teraz niesu podľa nás nijako prehnané. Dúfame, že aj naša aktivita prispeje k rozvíreniu diskusie ale hlavne o čo nám ide je ukázať, že sa netreba báť povedať svoj názor. Vieme, že sú tu združenia ktoré sa dlhodobo snažia presadiť pozitívne zmeny v mnohých smeroch pre zdravotne postihnutých ale podľa nás nie je celkom správne spoliehať sa nato, že to za nás niekto vybojuje. Nesmieme zabúdať ani na fakt, že mnohí zdravotne postihnutý niesu členmi žiadneho združenia a teda ak sa aj deje niečo, čo by mohli podporiť vo svoj prospech, tak sa pokojne môže stať, že o tom ani nemusia vedieť. Preto si myslíme, že časom by bolo vhodné osloviť aj média a tu môžu  skúsenosti jednotlivcov s osobnou asistenciou zohrať významnú úlohu. Doteraz, ak sa niečo dialo, vedeli o tom len členovia jednotlivých združení a ich sympatizanti, čo neznamená, že chceme znevážiť niekoho prácu, to v žiadnom prípade. Vážime si všetkých, ktorí sa aktívne podieľajú zlepšení podmienok pre život zdravotne postihnutých. Našim cieľom je dostať informácie ďalej, aby sa aj ostatný mohli zapojiť do aktivít. Budeme robiť všetko preto, čiže očakávame od našej aktivity, že ak by sa napríklad robila petícia, tak ju dostaneme k ďalším ľuďom čo niesu v žiadnych združeniach.

 

Čo chceme?

 

Možno sa mýlime ale z reakcii, ktoré sme dostali nám pripadá, akoby sme boli pochopený, že presadzujeme český systém, no nie je to tak. Použili sme ho ako príklad, kde sme chceli ukázať, že to ide aj inak, čiže nieje potrebné aby sa sledoval napríklad príjem užívateľa. Rovnako sme chceli poukázať nato, že kým u nás osobný asistent má 2,78 € na hodinu u susedov to môže byť aj 4,90 € na hodinu. Tu si teda od nich môžeme brať príklad a nesmieme zabudnúť ani na register poskytovateľov osobnej asistencie, pretože aj ten nás zaujal. Vybrali sme si z ich modelu čerešničky, ktoré tu nemáme. Z reakcii vyplýva, že minimálne v dvoch požiadavkách sme na spoločnej lodi a preto nás trošku mrzí, že každý sa chytil toho, že chceme kopírovať to, čo je v ČR. Je to naozaj nešťastné, že sa vytvorila nezmyselná bublina, ktorá nás rozštiepila. Držme sa preto radšej vecí, ktoré nás názorovo spájajú a hľadajme spôsoby ako sa spájať, diskutovať a riešiť pálčivé otázky.

 

musime-uviest-veci-na-pravu-mieru.jpgMusíme priznať, že na začiatku sme chceli naraz osloviť združenia, poslancov aj média. Tí, ktorí ste čítali naše články, to iste viete. V priebehu januára sme si ale povedali, že bude lepšie najprv osloviť združenia a zistiť ich postoje. Sme veľmi radi, že sa potvrdilo to čo sme si mysleli a teda, že to vidíme rovnako. My chceme rozhodne pomôcť a dohodnúť sa na spoločnom postupe. Chápeme, že na veci treba ísť opatrne, ale zároveň si musíme uvedomiť, že potrebujeme na našu stranu dostať aj verejnosť, teda nestačí iba, ak by prípadná petícia bola rozposlaná medzi združeniami. Budeme radi, ak nás zapojíte a budeme môcť spoločne ťahať za jeden povraz. Ak, nie budeme musieť ísť vlastnou cestou, čo by určite bola škoda, pretože nám ide o to isté, len možno každý by to chcel presadiť inak, ale na tom  sa predsa dohodnúť dá. My sa stretnutiam a otvorenej diskusii rozhodne nebránime.